Recenzia na knihu
Asi tak pred mesiacom som si kúpila knihu v e-shope, ktorý ponúka aj knihy zadarmo v cene zakúpeného produktu. Jednou z kníh, ktorú som si vybrala bola novšia kniha z roku 2022 V údolí motýľov. Romány už niekoľko rokov nečítam, venujem sa skôr odborným knihám. Ale keď som si prečítala obsah a dozvedela som sa, že kniha je skôr cestopis a navyše aj o nejakej motýlej farme, tak som si povedala, že to môže byť zaujímavé čítanie.
Autorka je zdá sa novinárka, ktorá cestuje po svete a píše o miestach, ktoré navštívila, knihy alebo články. Zo začiatku opisuje svoje detstvo a ako sa zoznámila so súčasným priateľom, ktorý je rozvedený. Často opisuje svoje pocity, traumy a strachy, ktoré získala počas svojho života. Jej priateľ mi v knihe pripadal trochu manipulatívny. Študovala na Hardvarde a cítila sa tam ako marťan. Potom dostala ponuku ísť do Belize na dovolenku...
Zoznámila sa tam s majiteľom motýlej farmy a mala príležitosť ju navštíviť a aj tam nejaký čas pracovať. V Belize bolo teplo, mnoho hmyzu a divokých zvierat ako napríklad tarantuly, škorpióny či mačkovité šelmy. Farma bola blízko džungle a o dobrodružstvo tam nebola núdza. Samozrejme, že spoznala mnoho nových ľudí a aj takých, ktorí sa venovali pohanstvu a vyrábali sošky, ktoré sú tradičné už stáročia. Pri jednej návšteve týchto známych jej aj jednu sošku darovali a bola z nej nadšená. Avšak podľa mňa to bola a je stále len modla a ani sa nečudujem, že po čase mala zase nejaké problémy... Už predtým mala fóbiu z pavúkov a hadov, takže ak videla nejaké z týchto zvierat blízko seba, kričala a rozbehla sa preč. Po tom, ako získala tú sošku, mala problémy, ktoré by každý uvedomelý v tomto odbore označil, že cez sošku pôsobia démonské sily. Mala pocit, že jej pavúky chodia po tele, hoci žiadny na nej nebol a začala mať zlé pocity všeobecne. Hneď som to vyhodnotila ako vlastníctvo pohanskej modly a jej dôsledky, ktoré môžu priviesť človeka až do zbláznenia. V týchto prípadoch je najlepšie sa takých vecí zbaviť a po katolícky dať vysvätiť dom kňazovi. Vlastnenie takýchto vecí je vcelku nebezpečné pre duševný stav človeka, ktorý si nevie sám rady, ak nepozná pravú príčinu. Môžem povedať, že počas čítania celej knihy som porovnávala moje poznatky z katolíckej viery a to čo sa uvádzalo v knihe a je tam mnoho antikatolíckeho učenia. Je to proste tým, že katolíckou vierou žijem a porovnávam veci okolo.
Farma sa venuje samozrejme motýľom, ktoré počas kuklenia posielajú zákazníkom. Keď motýlia kukla dorazí na miesto, väčšinou do Anglicka, práve sa z nej vykuklí motýľ. Húsenice sú kŕmené rôznymi druhmi listov, ktoré predstavujú denne niekoľko stoviek kilogramov, ktoré treba na farmu nejakým spôsobom zadovážiť. Na farme pracujú väčšinou miestni ľudia a nevynáša to až tak, že by z tých ľudí boli boháči. Privyrábajú si aj inde. Počas covidu museli farmu na nejaký čas zatvoriť. Spisovateľka aj so svojím priateľom chvíľu pred začiatkom covidu odišli z farmy domov, miestni na nej ďalej pracovali aj napriek zákazu vlády stretávať sa a vychádzať z domu. Motýlia farma prežila aj covid a pomaly sa začala dostávať do normálu.
Na záver už len spomeniem, že autorka cestopisu spomína, že v detstve chodila do kostola.
Už som vedela, koľká bije,
že diabol zvádza ovečky Kristove,
do pekla sa snaží ich dostať
a nechať ich v tom úbohom stave
zatratenej duše. Vidím to všade.
A teda, ak sa o tom dozvie,
že existuje vyslobodenie
z tej úzkosti každodennej,
nech vkráča do kresťanskej obce,
EWTN jej pomôže.