Dejiny Slovenska a Slovákov

Pred niekoľkými rokmi sa mi dostala do zorného uhla táto kniha - história Slovenska. Rozhodla som sa, že si ju kúpim, pretože je dôležité poznať svoju históriu. Prízvukoval nám to, študentom, aj páter na misijnej škole. Viac o misijnej škole sa môžete dozvedieť aj prostredníctvom mobilnej aplikácie Reštart, ktorú si môžete stiahnuť zadarmo kliknutím na ikonu nižšie.



Súčasnosť je dosť naklonená migrácii a prijímaniu rôznych kultúr a náboženstiev, vraj kvôli záujmu o pracovné sily, ktorých je na Slovensku nedostatok. Čo to však urobí s našimi koreňmi, keď tu pribudnú masy inovercov a budú chcieť nastoliť vlastné zákony? Stratí Slovensko svoje kresťanské korene? Kto je ochotný bojovať proti bezbožnosti, ktorá sa šírí svetom a siaha už aj na Slovensko? Kto nám zachová naše kresťanské korene?

Kniha je rozdelená na osem častí (prvé štyri časti sú už dostupné na stiahnutie, ostatné sú v príprave). Ako hovorí autor knihy, je to pomôcka na doplnenie a opravu doteraz používaných učebníc a príručiek tam, kde je to potrebné. Nie je možné tu zaznamenať všetky historicky dôležié fakty, ktoré sa odohrali v priebehu dvoch tisícročí. Je tu to, čo má priamy súvis s dejinami Slovenska a Slovákov, a to s osobitnou pozornosťou na tie skutočnosti, ktoré dokazujú a potvrdzujú prastarú etnogenézu slovenského národa, neprerušenú kontinuitu jeho osídlenia na území Slovenska aspoň od druhej polovice prvého tisícročia po Kristovi až po súčasnosť a najmä hlboké historické korene jeho štátnosti, ktorá napriek nepriaznivým mocenským a politickým okolnostiam sa vždy udržala v jeho pamäti a prejavovala sa v rozličných obdobiach historického vývinu takým spôsobom, aký bol práve v súlade s európskymi myšlienkovými prúdmi a konkrétnymi možnosťami dosiahnutia národných túžob a uplatnenia jeho spravodlivých nárokov.

Slovensko v staroveku (1. - 7. storočie)

Začíname tento náš prehľad prvým storočím po Kristovi. Najnovšie archeologické nálezy na Bratislavskom hrade však presvedčivo poukazujú na to, že dejiny Bratislavy treba posunúť oveľa hlbšie do staroveku, najmenej do neskorej laténskej doby (1. - 2. storočie pred Kristom). Našli sa tam totiž dôkazy, že ešte pred príchodom rímskych légií, teda počas keltskej dominancie, na Bratislavskom hrade už v 1. storočí pred Kristom bolo sídlo keltského vladára, ktorému palác, postavili rímski stavitelia svojou stavebnou technikou. Toto staršie obdobie však ešte vyžaduje dôkladný vedecký výskum, ktorý môže priniesť prekvapujúce výsledky.

Počiatky slovenskej štátnosti (7. - 9. storočie)

Franský obchodník Samo prispel dodávaním zbraní, ale najmä aj obsobnou účasťou na protiavarskom povstaní slovenských Slovanov, ktorí si ho zvolili za kráľa. Samo sa natrvalo usadil na území dnešnej Moravy, Slovenska a Dolného Rakúska a s našimi slovanskými predkami zriadil prvú nadkmeňovú spoločenskú organizáciu vojensko-obranného charakteru, ktorú postupne rozvinul do vtedajšej formy štátneho útvaru. Tento štát vošiel do dejín ako Samovo kráľovstvo alebo Samova ríša (623 - 639). Centrom tohto štátneho útvaru bolo veľmi pravdepodobne územie Bratislavy a Nitry. Podľa archeologických nálezov centrálnym jadrom tohto prvého štátneho útvaru bolo územie dnešného Moravského Slovenska s dôležitým strediskom v Mikulčiciach, ktoré sa rozprestieralo na juh až k Dunaju v dnešnom Rakúsku a na východ až k rieke Ipeľ a k pohoriu Matry. Pevné hranice ten vojensko-politický útvar nemal. Samove výboje dočasne rozšírili jeho mocenský vplyv na ďaľšie také veľké priestory - až k Labe ak Dráve - že ho niektoré pramene označujú ako ríšu. Pretože štátna organizácia bola v onom historickom období jedným z hlavných faktorov etnogenézy, možno v ňom vidieť najstaršie korene slovenského národa a jeho štátnosti. Do tohto obdobia možno klásť aj zánik osobitných názvov jednotlivých slovanských kmeňov na území Slovenska a zovšeobecnenie geografických pomenovaní podľa riek Nitra a Morava.

Prvý štát stredovekých Slovákov (9. storočie)

Mojmír, knieža starých Slovákov, ktorí sa usadili na rieke Morave, zmocnil sa územia Nitrianskeho kniežatstva a vyhnal Pribinu. Pribina so svojou družinou hľadal azyl najprv u Chorvátov, potom u Bulharov, ale nakoniec sa uchýlil k franskému markgrófovi Ratbodovi a cez neho ku kráľovi Franskej ríše Ľudovítovi Nemcovi. Celé takto rozšírené kniežatstvo Slovákov bolo pomenované podľa Mojmírovho sídla na rieke Morave Moravským kniežatstvom, Moravou. V tejto súvislosti mnohí autori hovoria o vzniku takzvanej Veľkej Moravy. Je to zavádzajúce tvrdenie, na ktorom sa zakladá mýtus o prvom spoločnom štáte Čechov a Slovákov, aký v dejinách nikdy nebol. Ani jeden historický prameň z 9. storočia nepozná štátny útvar, ktorý by sa nazýval Veľká Morava. Moravský archeológ a historik Inocenc Ladislav Červinka po dlhých štúdiách došiel k tomuto jednoznačnému zisteniu: Říše velkomoravská byla především říší národa slovenského, o tom nemůže být sporu: na Nitravě jedno knížetství, na řece Moravě druhé.

Vlastná cirkevná organizácia a liturgický jazyk (9. - 10. storočie)

Príchod byzantských vyslancov a misionárov s ich spoločníkmi na Slovensko. Nevieme presne, kadiaľ cestovali a kde ich privítal Rastic. Pravdepodobne sledovali trasu zvanú moravská diagonála - via militaris popri Dunaji a Rastic ich mohol prijať už vo Vyšegráde alebo v Nitre, prípadne v Bratislave alebo v Morave (dôležité mesto na rieke Morave, kde sídlili panovníci západnej časti štátneho útvaru starých Slovákov). Podľa niektorých archeológov (T. Kolník) názvy Marahava, Morowa a pod., ktoré sa vyskytujú v stredovekých prameňoch, sa mohli vzťahovať aj na dnešné Zlaté Moravce, v ktorých priestore sa našli vzácne nálezy, ako napríklad Čiernokľačanská pyxida zo 4. storočia, ktorú náhodne vykopali v roku 1974 a mohla patriť k daru byzantského cisára Michala III. Rasticovi. Netreba zabúdať, že vtedajšie územie slovenského etnika siahal oveľa hlbšie na juh, kde sa Maďari osídlili až o dobrých sto rokov neskôr.

Pripravuje sa:

• Slovensko v Česko-Slovenskej republike
• Obnovenie slovenskej štátnosti – prvá Slovenská republika
• Slovensko opäť v Česko-Slovensku
• Druhá Slovenská republika

Bol historik, prekladateľ, publicista. Študoval na gymnáziu v Prešove a od roku 1944 na biskupskom gymnáziu v Trnave. Ako osemnásťročný vstúpil k saleziánom. Po maturite ho ako mimoriadne nadaného žiaka poslali študovať do Talianska. Filozofické a teologické štúdiá absolvoval v Turíne (1947 - 1956). Po uchopení moci komunistami v roku 1948 sa rozhodol ostať v zahraničí. Kňazskú vysviacku prijal 1. 7. 1956. V rokoch 1957 - 1961 študoval politické vedy na univerzite v Padove, kde získal doktorát. Absolvoval študijné pobyty v Ženeve, Louvaine, vo Viedni, v Mníchove, Ríme, Bonne a Kolíne nad Rýnom. V rokoch 1951 - 1952 pôsobil ako docent filozofie v Grand-Halleux v Belgicku. V roku 1956 sa stal profesorom teológie na vysokej škole bohosloveckej v Abano Terme v Taliansku. Od roku 1963 pôsobil ako profesor politických a ústavných dejín východnej Európy na štátnej univerzite v Padove, o tri roky aj ako lektor slovenskej reči a literatúry. V roku 1968 založil Stredisko východoeurópskych štúdií (CESEO). Stal sa členom viacerých medzinárodných vedeckých a historických spoločností. Popri svojej vedeckej a pedagogickej činnosti pravidelne vypomáhal v duchovnej službe. Po páde komnunistického režimu založil v Bratislave Ústav dejín kresťanstva na Slovensku a na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte pôsobil ako profesor cirkevných dejín. V roku 1993 sa stal laureátom Štátnej ceny ministra kultúry Slovenskej republiky. V roku 1995 ho taliansky prezident Oscar Luigi Scalfaro ocenil najvyšším občianskym vyznamenaním Veľkého dôstojníka Radu za zásluhy Talianskej republiky. V roku 2000 mu Historický odbor Matice slovenskej udelil Cenu Daniela Rapanta za celoživotné dielo v oblasti historických vied. Významná je i jeho edičná činnosť. Jeho bibliografia vedeckej a publicistickej povahy v siedmich rozličných jazykoch prevyšuje tisíc jednotiek. Na Slovensku publikoval:

• Slovenský národ a jeho štátnosť (1990)
• Národná identita a jej historický profil v slovenskej skutočnosti (1991)
• Sto rokov encykliky Leva XIII. Rerum novarum (1991)
• Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik, I. 1887 - 1939 (1992)
• Dejiny Slovenska a Slovákov v chronologickom prehľade (1995, 1996, 2003, 2007)
• Priblížiť sa k pravde (1997, 2007, 2012)
• Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych dokumentov (1998)
• Slovenská republika 1939 - 1945
• Vznik a trvanie prvého slovenského štátu 20. storoči (1999)
• Dr. Jozef Tiso v hodnotení Hitlerových diplomatov a tajných agentov (2000)
• Katolícka cirkev na Slovensku 1938 - 1945 v hodnotení nemeckých diplomatov a tajných agentov (2001)
• Jozef Tiso 1887 - 1947, životopisný profil (2006)
• 29 spisov v edícii linea recta brevissima (2006 - 2013)
• mnoho príspevkov v odborných časopisoch i periodickej tlači